50 rokov od invázie vojsk Varšavskej zmluvy v Československu

Tento rok v auguste ubehlo presne 50 rokov od invázie vojsk varšavskej zmluvy v Československu. Staršie generácie si iste dobre pamätajú deň, kedy sa na uliciach z čista jasna objavili tanky a ruskí vojaci a rozhlas a televízia vyzývali občanov, aby zachovali pokoj. O náhlych udalostiach tohto obdobia hovoria aj niektoré skvosty československej kinematografie, napríklad muzikál Rebelové, či slávny film Pelíšky. Na tieto udalosti nadväzovalo aj protestné upálenie Jána Palacha.

Pán Daniel si na udalosti 21. augusta spomína celkom presne. Hoci pochádzal zo Zvolena, leto trávil u svojich krstných rodičov na Palisádach v Bratislave. Tanky prišli celkom nečakane, a preto pätnásťročný Daniel a jeho o dva roky mladší bratranec nemohli toho dňa vyraziť na kúpalisko Matadorka, ako plánovali. „Boli sme vystrašení a prekvapení, nevedeli sme, čo sa deje. Ja som navyše bol viac ako 100 km od domova a moji rodičia sa o mňa veľmi báli. Hneď na ďalší deň som im telefonoval od susedov, pretože moji krstný rodičia nemali telefón a toho dňa večer som dorazil domov.“

Daniel sa síce skoro vrátil domov, ale jeho život sa navždy zmenil. Jeho otec, ktorý vtedy pracoval ako riaditeľ Sliačskych kúpeľov bol vyhodený z komunistickej strany a zbavený funkcie, pretože jeho manželka, Danialova mama chodila tajne do kostola. Daniel neskôr nemohol študovať na vysokej škole odbor, ktorý ho najviac lákal kvôli otcovmu vylúčeniu zo strany. Podobných osudov bolo v celom Československu viac ako dosť, mnohé rodiny boli navždy rozdelené emigráciou niektorých členov.

V posledných rokoch prebieha reflexia roku 68 aj v umeleckých kruhoch. Režisér Laco Halama natočil film Dubček, ktorý stvárňuje dramatický politický aj osobný osud Alexandra Dubčeka v súvislosti s rokom 1968. V tomto roku si diváci mohli pozrieť aj film o Jánovi Palachovi. Hoci ani jeden z filmov v umeleckých kruhoch nedostal najlepšie hodnotenie, zdá sa, že rok 1968 v pamäti Slovákov a Čechov stále žije a bude ešte dlho žiť.